Mladá trojica hráčov, ktorá môže čoskoro prebrať štafetu po slovenskej špičke

Trio mladých hráčov zložené z Mateja Hrnčiříka, Šimona Maťasa a Lukáša Tužinčina sa spoznali ešte ako deti na rôznych squashových sústredeniach. Medzi svojimi rovesníkmi vydržali pri tomto športe najdlhšie a čo je ešte dôležitejšie, že majú sebavedomé ambície. Položili sme každému z nich 7 rovnakých otázok, v ktorých sa dozviete niečo o ich cieľoch na nadchádzajúcu sezónu alebo aj to, ako vlastne trénujú. Poďte sa teda spoločne s nami ponoriť do toho, čo o sebe prezradila táto trojica hráčov prvej desiatky slovenského rebríčka.

MATEJ HRNČIŘÍK

Matej, aké sú tvoje ciele pre nadchádzajúcu sezónu?
Zo skúsenosti z minulých rokov som zistil, že nie je dobré sa sústrediť na jeden, či viac cieľov počas roka, lebo to začne človeka zväzovať, ale aj tak Majstrovstvá Slovenska sú turnaj, kde by som chcel podať najlepší výkon. Preto hlavným cieľom pre túto sezónu je byť lepší ako som bol tú minulú. 

Aké sú tvoje dlhodobé ciele, ktoré by si chcel v squashi dosiahnuť?
Takým najbližším je určite stať sa majstrom slovenska, ale takým dlhodobým je určite sa tým squashom skutočne baviť a necítiť tlak zo žiadnych cieľov či očakávaní kladených na mňa.

Ako trénuješ počas letnej prestávky resp. ako vyzerá približne tvoj tréningový deň či plán?
Taký bežný deň cez prázdniny začína pre mňa okolo 5:30 ? 6:00, kedy vstávam a prvý tréning je o 7:00 ? väčšinou niečo ťažké, kondičné. Svoju kondičnú prípravu mam z veľkej časti v posilovni zameranú na silovú vytrvalosť, intervaly a výbušnosť. Druhý tréning je potom okolo obeda zväčša niečo lahšie ? vyrovnávacie. Rôzne cvičenia na mobilitu a rozhýbanie tela pred poobedným tréningom. Posledný tréning v daný deň je vždy na kurte. Na kurte sa potom trénujú 3 druhy tréningov: ghosting, solo alebo tréning so sparing partnermi. Nedeľa je z pravidla voľný deň.

V koľkých rokoch si vlastne začal hrávať squash a prečo?
Začal som v desiatich rokoch, čo je na squash dosť neskoro a priviedol ma k tomu môj otec.

Keby si mal niečo momentálne odkázať rodičom detí, ktorí rozmýšľajú nad tým, že prihlásia svoje dieťa na squash, čo by to bolo?
Z vlastnej skúsenosti deti treba prihlásiť už len kvôli discipline, ktorú si zo squashu odnesú a bude im pomáhať do konca života. Taktiež squash ako individuálny šport priaznivo rozvíja zdravú súťaživosť a túžba vyhrávať a vyrovnať sa svojím rovesníkom ich bude hnať dopredu, či už v športe alebo v iných aspektoch života. Celkovo squash okrem fyzického rozvoja dieťaťa prispeje k rozvoju jeho osobnosti a naučí ho, že nič nie je v živote zadarmo.

Ty, Lukáš a Šimon ste momentálne jediné trio novej (mladej) generácie hráčov, ktoré dokáže v nasledujúcich rokoch konkurovať špičke. V čom si myslíš, že je najväčší problém toho, že mladí nádejní hráči končia so squashom tak skoro resp. nevydržia pri tom taký istý čas ako ty?
Hmm, nemôžem tak úplne odpovedať na túto otázku, keďže ja sa stále squashu venujem, a každý má na to asi iný dôvod prečo skončil. Môžeš sa ma skúsiť spýtať, keď skončím a možno o tom budem vedieť viac. 

Aký silný význam má práve teraz v tvojom živote squash?
Squash je pre mňa momentálne jedna z dvoch hlavných vecí, medzi ktoré delím celý svoj čas. Spolu so školou sú to vlastne dve hlavné veci, čomu sa v živote venujem. Keďže som bol od malička učný, že najprv škola a potom squash, tak škola bude asi o trošku podstatnejšia pre mňa haha. Ale squash všeobecne je pre mňa spôsob, ako dosiahnuť svoje ciele a niečo v živote dokázať a snáď svojou tvrdou drinou inšpirovať mladých, že aj oni môžu v živote zvládnuť to, o čom snívajú.

LUKÁŠ TUŽINČIN

Lukáš, aké sú tvoje ciele pre nadchádzajúcu sezónu ?
Tento rok by som sa chcel vrátiť do TOP 10 po viacerých nešťastných zraneniach, ktoré ma vyradili z hry. Taktiež chcem uhrať môj zatiaľ najlepší výkon na Majstrovstvách Slovenska.

Ako trénuješ počas letnej prestávky resp. ako vyzerá približne tvoj tréningový deň či plán?
Momentálne to mám tak, že prvý mesiac sa sústredím predovšetkým na posilňovanie resp. spevnenie tela. Čiže ráno cvičím core prvky a následne idem do posilňovne, kde zdvíham činky a cvičím klasické série. Squash v tomto prípade ide do úzadia a raketu chytám do ruky až na konci júlového mesiaca. Následne v auguste už posilňovňu trošku vynechávam a nahradzujem ju skôr intervalovými tréningami alebo kondičnými, ku ktorým pridávam squashové tréningy s trénerom a rôznymi sparing partnermi. Cieľ je teda najskôr spevniť všetky podstatné časti môjho tela, aby počas celej prípravy vydržalo celkovú záťaž z herných tréningov.   

V koľkých rokoch si vlastne začal hrávať squash a prečo?
Môj ujo vlastní relaxačné centrum v Hlohovci a tam som si chodil ?pinkať? častokrát len tak sám, kedže prioritou bol pre mňa tenis. Vypĺňal som týmto ?pinkaním? svoj voľný čas. Následne som sa spoznal s Ivanom Jančičkom (kapitán tímu TAP Hlohovec ? pozn. redaktora), ktorému sa páčilo ako hrám a prihlásil ma na squashový turnaj, ktorý sa konal v Hlohovci v roku 2010. Skončil som tretí zo štyroch. Zhodou okolností na tomto turnaji bol aj Šimon Maťas. Časom som nejak od tenisu odišiel a rozhodol som sa naplno venovať squashu, s ktorým mi veľmi pomáhal práve Ivan Jančička. 

Keby si mal niečo momentálne odkázať rodičom detí, ktorí rozmýšľajú nad tým, že prihlásia svoje dieťa na squash, čo by to bolo?
Jediné čo môžem povedať je, že squash je podobne ako aj iné športy skvelým doplnkom voľného času. Dieťa si zlepšuje postreh, má možnosť skúšať si rôzne pohybové cvičenia a získava veľmi dobrý športový základ. Ja môžem squash iba odporučiť. Drží ma už dlhé roky a aj vďaka nemu som schudol, kedže aj ja som patril ku deťom, ktoré radi jedli. Navyše som tu spoznal skvelých ľudí a priateľov, s ktorými si dodnes vynikajúco vychádzam. 

Ty, Matej a Šimon ste momentálne jediné trio novej (mladej) generácie hráčov, ktoré dokáže v nasledujúcich rokoch konkurovať špičke. V čom si myslíš, že je najväčší problém toho, že mladí nádejní hráči končia so squashom tak skoro resp. nevydržia pri tom taký istý čas ako ty?Pravdou je, že squash je hlavne veľmi fyzicky náročný a niekedy človek nedokáže ovplyvniť nejaký sled zranení, ktorý sa mu prihodí. Pri tomto športe je dôležité byť naozaj fit a dbať na regeneráciu. Ak si dobre spomínam tak mnoho mladých hráčov skončilo práve preto, že tam boli nejaké zdravotné problémy, ktoré im neumožnili ďalej športovať. Som rád, že mne sa tieto zranenia zatiaľ vyhýbajú. Ďalším faktorom je určite disciplína a chuť trénovať aj keď sa človeku nechce. Tu myslím, že mnoho mladých hráčov narazí nosom na stenu a rozhodnú sa nechať squash bokom, bohužiaľ.  Teší ma, že so Šimon a Matejom dokážeme konkurovať hráčom z popredných priečok. Niekedy boli pre mňa chalani ako Tomáš Tóth alebo Marek Manik vzormi a ešte stále sú. Dnes sa až sám občas čudujem, že dokážem s nimi hrať vyrovnanú partiu. 

ŠIMON MAŤAS

Šimon, aké sú tvoje ciele pre nadchádzajúcu sezónu ?
Mám rád vysoké ciele, pretože potom stúpa i moja motivácia. Momentálne je týmto cieľom finále Majstrovstiev Slovenska a taktiež finále v Extraligovej súťaži tímov.

Aké sú tvoje dlhodobé ciele, ktoré by si chcel v squashi dosiahnuť?
Kedysi som mal dlhodobý cieľ aby som prekonal počet titulov Róberta Šurinu. Ten ich má na svojom konte presne sedem. Teraz sa moje dlhodobé ciele o trochu zmenili prioritou pre mňa je, aby ma squash napĺňal a nech ho nehrám nasilu, ale z chuti. 

Ako trénuješ počas letnej prestávky resp. ako vyzerá približne tvoj tréningový deň či plán?
Tréningový plán vyzerá približne tak, že mam určitý počet cvičení a opakovaní, ktoré musím spraviť v daný týždeň. K týmto squashovým cvičeniam pridávam samozrejme aj posilňovanie alebo aj napríklad yogu. 

V koľkých rokoch si vlastne začal hrávať squash a prečo?
K squashu som sa po prvýkrát dostal približne keď som mal asi 6 rokov. Začal som v momente, kedy ma otec brával spolu s ním na ich tréningy. Počas ich prestávok som ja chodil sám na kurt a hral zopár úderov. Nadchlo ma to a odvtedy som sa rozhodol chodiť aj na normálne tréningy.

Keby si mal niečo momentálne odkázať rodičom detí, ktorí rozmýšľajú nad tým, že prihlásia svoje dieťa na squash, čo by to bolo?
Za prvé v tomto športe konečný výsledok závisí od jednotlivca, čo znamená, že sa nemôže na nič ani na nikoho vyhovárať. V druhom rade musím spomenúť pociť, ktorý plynie z víťazstva. Je to doslova neopísateľné. Squash je veľmi zdravý a výbušný šport. Navyše squashová komunita je naozaj partia skvelých ľudí. 

Ty, Lukáš a Matej ste momentálne jediné trio novej (mladej) generácie hráčov, ktoré dokáže v nasledujúcich rokoch konkurovať špičke. V čom si myslíš, že je najväčší problém toho, že mladí nádejní hráči končia so squashom tak skoro resp. nevydržia pri tom taký dlhý čas ako ty?
Podľa mňa to je aj z toho dôvodu, že squash je málo populárnym športom. V TV je ho naozaj málokedy možné vidieť. Navyše ak sa naň pozerá človek z pohodlia domova, tak častokrát povie s nezáujmom, že to nič nie je. Squash nie je na olympiáde a sú v ňom naozaj malé peniaze oproti iným športom. Málo detí o tom športe vie, resp. chýba mu zvýšená propagácia. Posledný fakt, ktorý by mohol mať za následok vyššie spomenuté veci, je ten, že je tu málo kvalifikovaných trénerov. 

Aký silný význam má práve teraz v tvojom živote squash?
Kedže squash hrávam približne 12 rokov, ide o naozaj veľkú súčasť môjho života. Tento šport je niečo, bez čoho nemôže existovať. V momente kedy chvíľu pauzujem, mi tento šport začne rýchlo chýbať. Podľa mňa stačí povedať, že keď sa človek niečomu venuje tých 12 rokov, tak sa toho nie je možné vzdať. Ide totiž o vytvorenie naozaj silného návyku a puta.